rusnoparada.sk

Historické vozidlá na Rušňoparáde 2018. V rámci podujatia sa predstaví viacero parných rušňov, do Košíc znova zavíta historická elektrická súprava "Žabotlama", opäť k nám dorazia prezidentské vozne z Maďarska a uvidíte tiež tucet ďalších jedinečných historických rušňov a vozňov. Chýbať samozrejme nebude ani to najmodernejšie zo železničnej techniky, ktorá je v súčasnosti na Slovensku prevádzkovaná.

Parná lokomotíva 498.104 – Albatros; Albatros klub Bratislava

Najrýchlejší a najťažší parný rušeň v dejinách ČSD vyrobili v roku 1954 a dosiahol rýchlosť až 145 km/h.  V čase najväčšej slávy denne nabehal až 900 km a spálil 30 ton uhlia. Príprava rušňa na jazdu trvá 24 hodín, pričom samotné zakurovanie 6 hodín.

Parný rušeň Papagáj - 477.013; Prevádzkovateľ: Klub železničných historických vozidiel Poprad (KŽHV)

           Parný rušeň s technickým označením 477.013 nazývaný aj Papagáj vyrábali v bývalom Československu po druhej svetovej vojne a bol výnimočný hneď z niekoľkých technických dôvodov. Patrí totiž k skupine parných rušňov, ktoré majú až tri parné stroje.
          Tendrová mašinka na prehriatu paru bola pôvodne určená pre rýchlu prímestskú aj diaľkovú dopravu a v rokoch parnej prevádzky previezli tieto rušne milióny cestujúcich. Stroj mal až neuveriteľne rýchly štart, čo bolo výhodné pre vlaky, ktoré často zastavovali.
           Vystavovaný rušeň vyrobili v roku 1951 v podniku ČKD a je jedným zo 60 kusov týchto výkonných trojčitých tendroviek. Rušeň bol v bežnej prevádzke až do jesene roku 1977.
           V súčasnosti je majetkom Múzejno-dokumentačného centra Železníc SR a prevádzkuje ho Klub železničných historických vozidiel Poprad. Jeho členovia rušeň komplexne zrekonštruovali v roku 2008 a dnes je frekventovane využívaný v rámci nostalgických jázd na Slovensku aj v zahraničí.
           Zaužívané meno Papagáj dostal pre výrazné modré sfarbenie, ktoré pripomínalo farby atraktívnych papagájov z juhoamerických džunglí. Iné zdroje uvádzajú, že prezývka sa ujala vďaka názvu reportáže filmového týždenníka začiatkom 50. rokov minulého storočia.

Parná lokomotíva 434 - Štvorkolák; Klub historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach

Parné rušne, nazývané aj „Dvojka“ alebo „Štvrokolák“, vznikali rekonštrukciou pôvodnej rady rýchlikových lokomotív, vyrobených pre Rakúske štátne dráhy. Vo svojej dobe patrili tieto lokomotívy k najväčším a najvýkonnejším v Európe.

​Parný rušeň 464.08 - Ušatá; České dráhy

Rýchlikové parné rušne vyrábané v Československu v rokoch 1933 – 1939. V prevádzke vydržali až do roku 1981.

Parný rušeň rady 204 (220.194); MÁV Nosztalgia

Konštrukcia totho maďarského parného rušňa je ešte z roku 1880, jeho maximálna rýchlosť bola 90 km/h. Šlo o vydarený typ rýchlikového rušňa. V Maďarsku sa tieto rušne vyrábali od roku 1881 až po 1905 a niektoré boli v prevádzke až 50 rokov. Maďarské železnice mali v stave až 204 kusov týchto rušňov. Lokomotívy boli tak obľúbené, že na základe maďarských výkresov ho vyrábali aj fabriky v Rakúsku.
Rušeň, ktorý je vystavený na Rušňoparáde, bol vyrobený v roku 1900 a prevádzkovaný bol do roku 1952. Rušeň bol pre nostalgické jazdy úplne zrekonštruovaný v roku 1988.
MÁV Nosztalgia s týmto rošňom robí výlety v historických vlakoch hlavne pre záujemcov z Anglicka jazdiacich do našich končín. V poslednom čase ho často využívali aj na natáčanie historických filmov, dokonca bol použitý aj v novej verzii Winnetoua, natáčaného v roku 2016 v Chorvátsku.

Parný rušeň Krutwig ČKD 900 BS 200; Prevádzkovateľ: Detská železnica Košice

               Pôvodne priemyselný rušeň Krutwig je posledným typom rušňa parnej éry vyrábaného v bývalom Československu. Určený bol najmä do veľmi náročných podmienok povrchových uhoľných a iných baní, čomu bola prispôsobená konštrukcia týchto odolných rušňov. Čo najjednoduchšia bola aj samotná obsluha mašiny na stanovišti rušňovodiča a kuriča.
               Pre potreby priemyslu v bývalom Československu boli vyrobené stovky kusov tohto silného rušňa, pôvodne s rozchodom 950 mm. Je až neuveriteľné, ako málo kusov tohto rušňa sa zachovalo. Na Slovensku je to dokonca jediný známy kus, v Českej republike sa zachovali tiež iba ojedinele.
              Rušeň zachraňovali odborníci z Muzea Starých Strojů v Žamberku, komplexná oprava nájdeného vraku trvala viac ako rok. Na Slovensko sa rušeň dostal len niekoľko dní pred Rušňoparádou 2016, je to teda najnovšia zrekonštruovaný parný rušeň v krajine.
              Od sezóny 2016 tento silný dvojosový parný rušeň jazdí na trati Košickej detskej historickej železnice.

Rušeň série 679 Sergej; Prevádzkovateľ: ZSSK

                 Holywoodska hviezda rušeň Sergej (označenie T 679.1312) bol vyrobený v ukrajinskom Lugansku v roku 1971. Spočiatku ťahal nákladné vlaky v ťažkom teréne medzi Zvolenom a Vrútkami, ako aj na Horehroní pri Čremošnom. Kvôli charakteristickému dunivému zvuku motora, mali tieto stroje prezývku aj „bubny tajgy“. Rušeň si zahral s Georgeom Clooneym vo filme Peacemaker, filmári ho prestriekali na zeleno.
               Pred časom sa znova vrátil k pôvodnému červenému náteru. Posledný výkon absolvoval v máji 2000 a odvtedy je súčasťou zbierky Múzejno – dokumentačného centra Vyše 15 rokov chátral, novú dušu mu vdýchli nadšenci z Podvihorlatský železničný spolok.
                FAKTY : vyrobený v Luhansku v roku 1971; unikátny dvojtaktný 12-valcový motor; elektrický prenos výkonu- výkon 2 000 koní; Max. rýchlosť 100 km/h; Hmotnosť 116 ton; Utiahne až 2,5-tisíca ton.

Pantografová jednotka EM 475 - Žabotlama; Prevádzkovateľ: České dráhy

            Dodnes veľmi zaujímavé a vôbec prvé elektrické nízkopodlažné jednotky, vyrábané v Československu. Kedysi moderná pýcha železníc, ktorá sa v súčasnosti stále objavuje na tratiach v Česku, je už aj historickou zaujímavotou a jednou z veľkých atrakcií tohtoročnej Rušňoparády.
           Žabotlamy, známe aj ako Pantografy alias Lochnesky, si vtedajšie československé ministerstvo dopravy objednalo ešte v roku 1955, prvé kusy vyrobila Vagónka Tatra Studénka v roku 1959. Spolu bolo vyrobených 51 jednotiek. Hlavnými prednosťami jednotiek boli vysoké zrýchlenie a okamžitá možnosťzmenu smeru jazdy. Nástup do súpravy bez schodíkov bol v tom čase dokonca považovaný za revolučný. 
          
Jednotky jazdili najskôr na trase Praha – Pardubice, neskôr boli jednotky dodané aj pre Bohumín, Ústí nad Labem a práve do Košíc. Tu však vydražali iba pomerne krátko, Žabotlama sa tak k nám vracia po viac ako 40 rokoch. Spomeniete si na nich ešte? 

Prezidentský salónny vozeň a reštauračný vozeň, Maďarsko; Prevádzkovateľ: Continental Railway Solution

            Na Rušňoparáde 2016 budú vystavené aj dva unikátne a atraktívne luxusné vozne - maďarský prezidentský salónny vozeň a reštauračný vozeň zo 60. rokov minulého storočia. Oba vozne prevádzkuje maďarská súkromná spoločnosť. Luxusné vozne reprezentujú posledný zlatý vek cestovania železnicou. Salónny vozeň je vybavený štyrmi samostatnými spacími oddielmi s nadštandardnou výbavou a prezidentským apartmánom s barom, vlastnou sprchou a francúzskou posteľou. V druhej časti vozňa, kde sa o cestujúcich počas jazdy stará samostatný personál, je bar s pohodlnými kreslami. Vozeň bol pôvodne vyrobený pre rakúskeho prezidenta a bol súčasťou viacerých vládnych vlakov.
          Reštauračný vozeň je klimatizovaný, ponúka 42 miest na sedenie a veľmi dobre vybavenú kuchyňu.
          Oba vozne sú dodnes zaraďované do luxusných vlakov. Pôvodne boli radené aj do známej siete európskych medzinárodných vlakových spojov Trans Europe Express (TEE) určených najmä obchodným cestujúcim. 
          TEE vlaky spoločne prevádzkovali viaceré štátne železnice zo západnej Európy. Luxusné medzinárodné rýchliky inšpirovali množstvo umelcov a skladateľov tej doby. Na vrchole slávy v roku 1974 sieť TEE vlakov spájala denne 45 vlakmi 130 miest najmä Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Talianska. Jazdili však aj až do Moskvy.

Motorák Singrovka - M 240.0039; Prevádzkovateľ: OZ Zubačka Tisovec

              Motorové vozne sa v Československu v druhej polovici 20. storočia prevádzky stali symbolom osobnej železničnej dopravy na všetkých regionálnych a lokálnych tratiach. Modernejšie verzie týchto praktických železničných vozidiel jazdia dodnes. Motorový vozeň M 240 známy ako Singrovka vyrábali v českej Vagónke Tatra Studénka v rokoch 1963 – 1964.
             Interiér pre cestujúcich mal dve časti, zaujímavosťou bolo, že obe čelá vozňa boli priechodné. Sympatické vozne s jednoduchým, ale funkčným interiérom, sa tak dali spájať do dlhších súprav.

            Singrovka jazdila aj na východnom Slovensku, napríklad na trati Margecany – Nálepkovo, okolo Prešova či z Popradu do Plavča. Pomerne silný motorový vozeň dokonca skúšali i na sklonovo náročných tratiach Tanvald – Kořenov v Česku a Brezno – Tisovec, kde posledné roky slúžila aj vystavovaná Singrovka.
           Typické motorové vozne dodnes evokujú v mnohých spomienky na cestovanie železnicou od 50. rokov minulého storočia. Vozne previezli milióny pasažierov do práce, školy, na výlety či návštevy. Dodnes reprezentujú obdobie najmasovejšieho využívania železníc v krajine.

Obľúbený motorák Hurvínek - M131; Prevádzkovateľ: Klub historických koľajových vozidiel, o. z. Košice (KHKV)

            V minulosti bol tento typ motorového vozňa mimoriadne rozšírený po celom Československu, hoci jeho produkcia trvala iba tri roky. Vyrábaný bol v rokoch 1948 – 1951 v podniku TATRA Kopřivnice a neskôr vo Vagónke TATRA Studénka. Spolu bolo vyrobených až 549 kusov, motorák sa tak stal skutočne masovým prostriedkom dopravy po železnici. Vozidlá sú charakteristické svojou višňovo červenou farbou a dlhé obdobie boli najrozšírenejšími motorovými vozňami v Československu.
           Pre zvýšenie kapacity sa v prevádzke spájali s prípojnými vozňami. Obľúbené Hurvínky aj pre spoľahlivosť svojich motorov vydržali v prevádzke vyše tri desaťročia, posledné sa na tratiach s pravidelnou dopravou objavovali ešte v roku 1984. Nadštandartným dobovým dreveným interiérom vyvolávajú silný zážitok z jazdy a priťahujú pozornosť.
           Motorové vozne mali vzduchom chladený motor Tatra, pôvodne určený najmä pre nákladné autá. Nenáročný stroj sa nakoniec v motorových vozňoch osvedčil a vozne spoľahlivo zabezpečovali prepravu aj v zimnom období. Vzduchové chladenie lepšie vzdorovalo zime a mrazu. Jazdili na mnohých slovenských tratiach, napríklad aj na sklonovo náročnej trase Brezno – Tisovec.

Motorák Orchestrion - M 810.626; Prevádzkovateľ: Detská železnica Košice

         Motorový vozeň M 810 je pokračovaním niekoľkých sérií motorových vozňov, ktoré sa v Československu vyrábali od polovice minulého storočia. Práve M 810 – Orchestrion sa stal absolútne najrozšírenejším "motorákom" na tratiach bývalého spoločného štátu. Jazdil tiež na tratiach maďarských železníc.
         Vozne vyrábali v tradičnej Vagónke TATRA Studénka v rokoch 1975 až 1982. Spolu bolo vyrobených takmer 700 kusov.
 Pôvodne sa pritom očakávala iba 150 kusová séria, avšak pre meškajúci rozbeh iného prototypu výroba Orchestrionov pokračovala.  
         Model prekonal svojich predchodcov v počte sedadiel, ponúkal až 55 miest.  Konštruktéri doňho osadili pôvodne autobusový motor a prevodovku Liaz, motorák preto 
ľudovo nazývali “Autobus”. 
         
Motoráky M 810 dominovali našim tratiam v 80. a 90. rokoch minulého storočia, v novom tisícročí boli postupne nahrádzané a najmä modernizované na vyššie rady vozňov. V prevádzke sú však ojedinele ešte aj v súčasnosti.

Historický vozeň Ci; Prevádzkovateľ: Klub historickej techniky Zvolen (KHT), Zubačka Tisovec

      Historické osobné vozne Ci tvorili neoddeliteľnú súčasť predvojnovej éry na železnci. Najzaujímavejším exponátom je tzv. „Štrnásťokeňák“ CI 4-2093. Vyrobili ho v roku 1915 vo vagónke Ringhoffer. Od polovice 50. rokov slúžil v domovskej stanici Brno a to až do roku 1967. Odtiaľ ho presunuli do Švermových železiarní Podbrezová, kde ho používali vo vnútropodnikovej doprave až do roku 1982.
      Následne bol zaradený do tvoriacej sa zbierky historických železničných vozidiel a bol čiastočne zreštaurovaný. Od roku 1999 je v starostlivosti združenia Zubačka Tisovec. Dobrovoľníci združenia ho neskôr po menšom požiari dreveného interiéru opäť zrekonštruovali.

Historická drezina Škoda 1202 (Dm – 4 - 47042); Prevádzkovateľ: ŽSR Spišská Nová Ves

         Populárna vystavená drezina vznikla pôvodne úpravou cestného automobilu Škoda 1202. Má päť miest a do muzeálnych zbierok ju zaradili v roku 2009. Kombinácia automobilovej karosérie a železničného podvozku z nej robila bizarnosť, ktorá vždy púta pozornosť. 
         V období vzniku železníc patrili dreziny medzi obľúbené prostriedky služobnej či inšpekčnej prepravy po dráhe. Pôvodne boli poháňané ľudskou silou, začiatkom 20. storočia sa  v týchto na železničné pomery ľahkých vozidlách 
začali využívať benzínové motory.
         Dreziny využívali najmä železniční úradníci, traťoví majstri či kontrolóri, napríklad na rozostavaných tratiach. Riešili tak potrebu častých výjazdov do terénu. Výhodou drezín bolo, že sa pomerne ľahko dali zložiť z trate a uvoľnili tak železničnú cestu pre vlaky.
         Dreziny sa v Československu využívali ešte aj v 60. rokoch minulého storočia. Práve v tomto období začali železničiari pôvodné karosérie meniť za kapoty zo škodoviek 1202. Z dôvodu nižšej bezpečnosti boli postupne stiahnuté z prevádzky. Atraktívnu a pojazdnú drezinu Škoda 1202 dodnes udržujú zamestnanci Železníc SR, obvod Spišská Nová Ves.

Rušeň Pielstick - T 466.0254; Prevádzkovatelia: Klub železničných historických vozidiel Poprad (KZHV)

            Motorový rušeň Pielstick bol vyrobený v Turčianskych strojárňach v Martine v roku 1979 a to ako produkt vlastného vývoja. Jeho najväčšou zaujímavosťou je technická konštrukcia motora. V mašine je využívaný francúzsky licenčný komôrkový motor Pielstick. Jeho výhoda spočívala v nízkej hmotnosti a dokonalejšom spaľovaní. Stroj však trpel aj viacerými nedostatkami. Odlišný spôsob vstrekovania paliva (nepriamy) viedol k vyššej spotrebe, motor mával aj ďalšie mechanické poruchy. 
         
Rušeň bol určený na ľahkú osobnú a nákladnú dopravu a na ťažký posun. Objednali si ho Československé štátne dráhy v období, ktoré završovalo prechod od parných rušňov na novšie typy pohonov.
        S
polu bolo vyrobených niečo vyše 300 kusov týchto mašín. Výroba nakoniec skončila omnoho skôr, ako sa predpokladalo. Plánované hospodárstvo v tom čase totiž očakávalo od Turčianskych strojární skôr vojenskú výrobu.
        Z
 celej série sa v bývalom Československu zachovali dodnes v prevádzkyschopnom stave len štyri kusy. Ostatné rušne sa podrobili rozsiahlej rekonštrukcii. Na Slovensku sa zachovali v muzeálnej prevádzke dva rušne tohto typu v Poprade a vo Zvolene.

Novodobé vozidlá na Rušňoparáde 2018. V rámci podujatia sa predstavia dve desiatky rušňov a vozňov, ktoré v súčasnosti používa Železničná spoločnosť Slovensko na zabezpečenie osobnej verejnej železničnej dopravy. Okrem výkonných rušňov to budú aj ucelené moderné vlakové jednotky vrátane poschodových, ktoré nakúpila ZSSK v posledných rokoch pre regionálnu dopravu, či obnovenej IC súpravy.

Siemens Vectron 383; ZSSK, a. s.

Najmodernejší rušeň na slovenských koľajach. Je schopný jazdiť na elektrifikovaných tratiach na Slovensku a v susedných krajinách. Nemecký rušeň má maximálnu rýchlosť 200 km/h, ale na Slovensku mu koľaje nedovolia viac ako 160 km/h. ZSSK má zmluvu na 10 rušňov nemeckého výrobcu; vidieť ich môžete v čele vybraných vlakov jazdiacich na linke Košice – Žilina – Bratislava. Jedine na Rušňoparáde máte možnosť vyliezť na stanovište rušňovodiča a vypočuť si odborný komentár k riadeniu vlaku od skúseného inštruktora.

TRAM - vozeň umenia

Galéria súčasného umenia na koľajniciach. Projekt TRAM odkazuje na viedenskú električku, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou od roku 1914. Vozeň je súčasťou pravidelného vlakového spojenia medzi Viedňou (ÖBB) a Bratislavou (ZSSK). Viac informácií na www.tram.to.

PROGRAM (program prebieha vo vozni TRAM)
Sobota 14.4.
10.00 - 17.30 TRAM - prehliadka spojená s výkladom o projekte s realizátormi projektu / Juraj Čarný (kurátor) a Daniel Dida (koordinátor projektu)
10.00 - 13.00 - Umenie cestovať - tvorivé dielne pre deti
16.00 - 17.30 - Roman Delikát:  Viedenská električka - Pressburgerbahn / prednáška s diskusiou

Nedeľa 15.4.
10.00 - 16:00 - TRAM - prehliadka spojená s výkladom  / Juraj Čarný (kurátor) a Daniel Dida (koordinátor projektu)

Dieselmotorová jednotka série 861; Prevádzkovateľ: ZSSK

      Moderná klimatizovaná dieselmotorová jednotka (DMJ 861) je určená pre regionálnu  dopravu. Vďaka jej nasadeniu došlo k viditeľnej zmene kvality cestovania. Jednotky sú vybavené kamerovým systémom, klimatizáciou, vákuovými toaletami, priestorom pre bicykle. 
      Ponúkajú 177 miest na sedenie a 140 miest na státie. ZSSK vlastní 32 takýchto jednotiek, pričom 16 jazdí na východnom Slovensku, napríklad na linkách z Humenného do Košíc, Stakčína, Medzilaboriec či Prešova a Bardejova. Súpravy vyrobili v rokoch 2009 – 2015.

Elektrická poschodová jednotka série 671; Prevádzkovateľ: ZSSK

         Elektrická poschodová jednotka (EJ 671) je určená pre regionálnu a medziregionálnu dopravu. Súprava konštruovaná na rýchlosť 160 km/h. Jej výhodu je zrýchlenie, na rýchlosť 120 km/h sa rozbehne za 65 sekúnd.
        Priestory v jednotke sú pod dohľadom 15 kamier. Kapacita pre cestujúcich je 640 miest. Klimatizácia je automatická, pričom personál vlaku ju môže regulovať. Je osobitne nastaviteľná pre jednotlivé poschodia - na hornom poschodí (kde je teplejšie) môže chladiť a dole kúriť.
        Na Slovensku jazdí 19 takýchto jednotiek Na východe sa s nimi zveziete z Košíc do Lipian, do Čiernej nad Tisou a do Popradu. Súpravy vyrobila Škoda Vagónka Ostrava.

Motorová jednotka série 813 - Bageta; Prevádzkovateľ: ZSSK

         Motorová jednotka jazdí na osobných vlakoch na lokálnych tratiach s kratšími vzdialenosťami. Prezývku „Bageta“ získala preto, že je zložená z dvoch častí, ktoré sú v strede spojené kĺbom ako v autobusoch.
         Súčasťou novších jednotiek je vizuálny informačný systém pre cestujúcich, kamerový systém s monitorom v kabíne u rušňovodiča.

Motorový vozeň série 812; Prevádzkovateľ: ZSSK

               Motorový vozeň jazdí na regionálnych trasách. Vyrábal sa v rokoch 2002 – 2006 ako rekonštrukcia vozidiel série 810. Celkovo bolo vyrobených 65 kusov. Okrem výkonnejšieho motora prešiel zmenami aj interiér, ktorý bol odhlučnený a dostal pohodlnejšie čalúnené sedadlá. Vo väčšine vozidiel je inštalovaný informačný systém, ktorý cestujúcich upozorňuje na nasledujúcu i cieľovú stanicu.
              Raritou celej série je vozeň s číslom 812.008, ktorý vyrobili vo verzii LUX so špeciálnou výbavou v interiéri. Má klimatizáciu aj v priestore pre cestujúcich, špeciálne automatické dvere a sedadlá ako vo vlakoch na diaľkových linkách.

Dieselmotorová jednotka série 840 - Vrana; Prevádzkovateľ: ZSSK

          Dieselmotorová jednotka série 840 jazdí na Slovensku od roku 2003. Celkom šesť kusov vyrobilo konzorcium firiem Stadler, Bombardier a ŽOS Vrútky. Je to jediné vozidlo ZSSK, ktoré má motor Mercedes. Maximálna rýchlosť takmer 39 metrov dlhej a 59 ton ťažkej súpravy je 115 km/h.
         Vďaka vzduchovému vypruženiu podvozkov jazdí veľmi plynule takmer bez otrasov. Aj keď je to dieselové vozidlo, má elektrický prenos výkonu, čo znamená, že spaľovací motor poháňa trakčný alternátor, ktorý vyrába energiu na pohon trakčných elektromotorov.
         Modré vlaky s prezývkou "Vrana" premávajú na linkách Poprad-Tatry – Kežmarok – Stará Ľubovňa a Studený Potok – Tatranská Lomnica.

Elektrická jednotka série 460 - Pantograf; Prevádzkovateľ: ZSSK

         Tieto súpravy boli vyrábané vo Vagónke Tatra Studénka v rokoch 1974 -1978. Vo svojich začiatkoch to bol moderný vlak s centrálnym zatváraním dverí, sťahovacími oknami či pohodlným kúrením. „Pantograf“, pod týmto menom ho poznajú železničiari i cestujúci, má však pred sebou posledné roky prevádzky.
         Postupne tieto súpravy nahrádzajú elektrické poschodové jednotky 671. Ľudia si ho obľúbili, hoci cesta vlakom z Košíc do 30 km vzdialeného Prešova trvá o 10 minút dlhšie ako autobusom. Maximálna prevádzková rýchlosť súpravy je 110 km/h. 

Rušeň série 757; Prevádzkovateľ: ZSSK

             Najmodernejší dieselový rušeň v osobnej železničnej doprave na Slovensku je určený pre vlaky regionálnej aj diaľkovej dopravy, na trasách do vzdialenosti cca 300 km. Vznikol rekonštrukciou starších rušňov série 750 a 754, ktoré boli vyrábané od konca šesťdesiatych do konca sedemdesiatych rokov minulého storočia.
             Z pôvodných vozidiel bol použitý v podstate len rám a podvozky. Pri tvorbe v ŽOS Zvolen mysleli aj na ekológiu a rám rušňa je upravený na zachytávanie ropných produktov v prípade ich úniku. Hmotnosť rušňa je cca 75 ton a jeho maximálna prevádzková rýchlosť s motorom Caterpillar dosahuje 100 km/h.
            Rušňovodiči ocenia nielen klimatizáciu, ale aj umývadlo s tečúcou teplou vodou, chladničku, rýchlovarnú kanvicu, mikrovlnku či obsluhu rušňa prostredníctvom dotykovej obrazovky. 

Rušeň série 721 - Traktor; Prevádzkovateľ: ZSSK

                Motorový (dieselelektrický) rušeň série 721 vychádza z konštrukcie podobných motorových rušňov série 720. Vyrábané boli ako širokorozchodné pôvodne pre Sovietsky zväz. 
                Prvé rušne s bežným rozchodom 1435 mm boli na Slovensko dodané v roku 1963. Búdka pre obsluhu rušňa je umiestnená asymetricky na konci. Naftový motor, generátor a ďalšie stroje a zariadenia sú umiestnené pod úzkou kapotou pred búdkou. Rušeň má dva dvojnápravové podvozky so štyrmi trakčnými elektromotormi. Rušne sa používajú pre posun na staniciach a v rušňových depách. 
               Vzhľadom na tvar karosérie a charakteristický zvuk získal prezývku "Traktor".

Rušeň série 199 - Samko; Prevádzkovateľ: ZSSK

            Do pôvodne motorového rušňa sa namontovali akumulátorové batérie a dnes sa používa výhradne na posun. Bez privesenej záťaže prejde na jedno nabitie cca 105 km.
            Záťaž 100 ton odtiahne do vzdialenosti 30 km a 230 ton do vzdialenosti 16 km. Samotný rušeň váži 23 ton. Má tichý chod, elektrický pohon neprodukuje emisie, preto je vhodný aj pre dlhodobejší posun v uzavretých halách. Rušeň má jednu vežovú kabínu rušňovodiča, ktorá je umiestnená v strednej časti. Kabína je z každej strany presklená, čím je zaručený dostatočný rozhľad.
            Proti priamemu ohrevu kabíny v letnom období je použitá tropická strecha. Prezývka "Samko" vznikla z pôvodnej skratky SAM (samohybný akumulátorový mechanizmus).

Dieselelektrický rušeň 746; Prevádzkovateľ: Cargo Slovakia

             Dieselelektrický rušeň 746 vznikol komplexnou rekonštrukciou pôvodnej série 742 (T 466.2). Rekonštrukciou sa dosiahli výrazné úspory v prevádzke a údržbe a zlepšili sa ekologické parametre a životnosť rušňa. Rušeň je určený pre posun a nákladnú dopravu na tratiach celoštátnych, regionálnych a na vlečkách v stredoeurópskych klimatických podmienkach do nadmorskej výšky 1000 m n.m., pri rozsahu teplôt – 30°C až + 40°C.
            Z pôvodného rušňa bol prevzatý hlavný rám, na ktorom boli vykonané nevyhnutné úpravy pre uloženie nových agregátov, kapôt a kabíny. V kabíne sú dva diagonálne umiestnené ovládacie pulty s kontrolérmi pre ovládanie jazdy a elektrodynamického brzdenia. Na stanovištiach rušňovodiča sú upevnené odpružené, pozdĺžne a výškovo nastaviteľné sedačky upevnené na mechanizme umožňujúcom ich posun pozdĺž steny kabíny a podnožky s nastaviteľným sklonom. 
            Rušeň má dva pôvodné dvojnápravové podvozky. Každá náprava je hnacia a je poháňaná prostredníctvom trakčných motorov typu TE 005E (TE 015). Hnací motoragregát tvorí spaľovací motor 3508B SCAC spojený s trakčným synchrónnym alternátorom SIEMENS 1FC2 454-4. Chladenie spaľovacieho motora je kvapalinové pretlakové. Spaľovací motor je chladený prostredníctvom dvoch nezávislých okruhov.

Nákladný vozeň Habbillns; Prevádzkovateľ: Cargo Slovakia

            Nákladný vozeň Habbillns je krytý štvronápravový vozeň s posuvnými stenami a dvomi posuvnými medzistenami. Vozeň je vhodný na prepravu nákladu citlivého na poveternostné vplyvy, veľkoobjemového tovaru a nákladu na paletách.
           Vozeň svojim optimálnym systémom posuvných stien umožňuje použitie variabilnej mechanizácie pri nakládke a vykládke. Každá posuvná stena sa ovláda zvlášť.

MUV 69/1135; Prevádzkovateľ: ŽSR

         MUV 69 je typové označenie koľajového motorového univerzálneho vozíka, často používaného na českých a slovenských železniciach. Ide o motorovú drezinu s plošinou, vybavenú hydraulickou rukou. Plošina vozíka zas slúži na prepravu nákladov. Stroj bol vyrábaný v rôznych modifikáciách. 
       
 Výrobcom dreziny bol útvar ČSD Mechanizace traťového hospodářství Praha (závod Brno-Horní Heršpice). Vyrobených bolo asi 1000 vozíkov tohto typu. MTH Praha uvádza na svojich stránkách 741 kusov MUV 69 dodaných v rokoch 1968–1991 do Českej republiky, 234 na Slovensko a 6 kusov MUV 69/750 do Nemecka. Zaujímavosťou je aj úzkorozchodná modifikácia s rozchodom 1000 mm pre tatranskú trať.